Úlohou bolo zlepšiť zastaralý vnútorný priestor, zabezpečiť nenáročnú prevádzku a údržbu interiéru a ponechať kontinuum „kultúrneho domu“ postaveného v duchu doznievajúceho funkcionalizmu od architekta Gabriela Schreibera z roku 1937.
Efektívnu výmenu vzduchu v polozapustenom priestore sály a v kostole zabezpečuje vzduchotechnika, ktorá je v bočných lodiach kostola prekrytá akustickými lamelami z netkaných tepelne tvarovaných textilných vlákien. Doplnené sú líniovým LED osvetlením korešpondujúcim s trámovým stopom hlavnej lode kostola.
Ramená schodiska vedúce z podlažia kostola, ktoré nadväzujú na hlavný vstup do sály cez repliky dvoch dvojkrídlových dverí z oratória, ubytovacieho bloku a "námestia za kostolom" sa zrekonštruovali. V otvorenom priestore je jasne čitateľná veľkorozponová železobetónová nosná konštrukcia. Steny, strop, nosné prvky a lezecká stena sú zjednotené bielym náterom, ktorý s lamelami (akustické "baffle") zavesenými pod stropom napomáha k rovnomernej distribúcii svetla v interiéri. Mäkké osvetlenie zabezpečujú líniové LED svietidlá. Od svetlého priestoru multifunkčnej sály (športoviska, komunitného priestoru, hľadiska) je vizuálne odčlenený tmavý priestor javiska a nový “vložený” prvok schodiska. Ten zároveň slúži ako druhý vstup do sály. Nová polyuretánová liata podlaha si zachovala pôvodnú farebnosť