Byt sme našli v podstate v dezolátnom technickom stave.. Dispozícia nebola pôvodná, no vedeli sme, že základ je dobrý. Bol - veď sme v Živnodome. Mohutný železobetónový skelet, rebierkový strop neboli síce tušiť, skryté v hrubom nánose vstavaných skríň, SDK podhľadov či nielkolkých vrstiev plávajúcih podláh boli pekne zakonzervované.
Potrebovali sme min. 3 nočné izby. Snívali o väčšej kuchyni s ostrovom, kde by sme mohli tráviť raňajky, a ponúkal sa nám open space....Radi varíme , debatujeme, k tomu kukať filmy, jesť, skicovať, hrať sa s deťmi. Ostatné limity vytvoril sám byt v krásnom dome a jeho možnosti.

Dispozične sme spálne minimimalizovali na nevyhnutné m2. Sústredili sme sa na obytný priestor, kde trávime najviac času a naň zavesené hygieny. Po vstupe do bytu privíta práve výrazne profilovaný rebierkový strop a vstavaná zostava, ktorá zúži priestor na hlavný spektákl rodinného života okolo kuchyne, gauča a jedálenského stola. Kuchyň so šatníkovou – špeizovou zostavou tvoria jeden nakomprimovaný vstavaný celok. Vstavaná stena, ktorá pojme knihy, kuchynské náčienie, šanóny, sadu kĺúčov na opravu všehodruhu, hračky, orechy, múky či obrazy. Stena jasne reže byt, delí spálne od openspacu. Vďaka svetlíku nad kúpelňou, sa tento prelieva aj do hlavnej kúpelne.

Materiálovo sme v kombinácii tvrdého pôvodného betónu, neutrálnej drevenej podlahy, a teplých oholených stien s jemnených textíliami. Pri čistení sme našli mohutné betónové stĺpy, dierované výplňové murivo, či spomínaný rebriekový strop.Podlahli sme sondáži a odkrývali viac a viac.Výber dlažieb, či jadrového materialu stolárskych prvkov sa vyliahol za jazdy Ladili sme materiály v ich obyčajnej podobe, nezatreté úplne pre rodinu s deťmi sme ich mäkčili...betón, či MDF lazúrami, dierovanú tehlu zašúchanú.