Zadaním skúseného investora bolo vytvoriť izolované prostredie so zázemím hotela zameraného na šport. Poskytuje ubytovanie pre 18 hostí a spoločenský priestor alternatívne využívaný pre separované akcie hotela.
Materiálovo a obsahovo koncept interiéru vychádza z lokálneho koloritu s reflexiou najbližšieho okolia.
Na vstupnom podlaží sa nachádza spoločná kuchyňa, jedáleň s obývačkou a terasou, orientovanou do lesa. Hlinené omietky lyžiarne sa vizuálne hlásia k centrálnemu priestoru, vertikálne prepojeného dreveným schodiskom s galériou, z ktorej je vstup do podkrovnej rodinnej izby. V sieti na galérií si možno poležať, alebo zaveseným rebríkom vyliezť ešte vyššie na „bydlo“ v štíte. Priehľadom cez sieť človek ostáva súčasťou spoločenského diania.
Srdcom priestoru je visutý, úzky, presklený kozub.
Hlavnou atrakciou tak zostáva spoločenský zážitok s výhľadom do exteriéru.
Ďalšie izby, vnorené hlbšie na terén lesa, vytvárajú príjemné prostredie aj bez dodatočných chladiacich technológii. Rôzne farby uľahčujú orientáciu. Čísla izieb, lôžok sú reflektované na hobľovanú, nerovnú podlahu tmavej chodby. Odsúvateľné postele reagujú na obsadenosť objektu.
Nájdu sa tu interpretácie: pece – ostrov obložený keramikou, prípecku- ležanie nad varením, konštrukcie na lezenie a spanie ako „na sene“. Lavice - široké ostenia v izbách, zároveň kryty radiátorov.
Olejované drevo a kov rôznych odtieňov pripomínajú banskú minulosť regiónu. Lampášové osvetlenie ovplyvnilo výber svietidiel s úzkym svetelným kužeľom.
Odkaz na hodrušskú čipku vidieť na tapetách, zábradlí a zavesených svietidlách.
Prečalúnený mobiliár a patina prírodných materiálov z lokálnych zdrojov realizujú koncept priestoru s pamäťou, ktorý nie je len scénický.