Autorský popis
Transformácia nevyužitej renesančnej Bašty vo Zvolene využíva medzičas ako tvorivé médium. Objekt, ktorý čaká na svoju definitívnu rekonštrukciu, sa zámerne neuzatvára do finálneho riešenia – jeho hodnota vzniká až prítomnosťou človeka, dočasnosťou a premenlivou aktivitou – schopnosťou prispôsobiť sa, reagovať a nezostať fixovaný.
Bašta, kedysi určená na obranu, dnes funguje ako filter – nie pred útokom, ale pred zahltením. Jej konzument nehľadá komfort, ale sústredenie, spomalenie, možnosť tvorby.
Zásadným krokom bolo ponechať objekt otvorený rôznym scenárom. Interiér reaguje na túto víziu cez mobilné preglejkové moduly vytvorené z prepravných boxov – kombinovateľné, premiestniteľné a najmä bez trvalého uchytenia. Povrch týchto objektov je doplnený o grafické ikony, ktoré jemne ironizujú systémové riešenia a zároveň slúžia ako intuitívny orientačný prvok, čím ešte viac podporujú ich mobilitu, prehľadnosť a jazyk dočasnosti.
Horné podlažia poskytujú zážitkové bývanie pre tvorivý únik. Spodná úroveň je otvorenou scénou – výstavným priestorom situovaným v klenbovom podzemí, kde zmena mierky a atmosféry zabezpečuje zvýšenie pozornosti.
Objekt rešpektuje svoju surovosť, pričom nová vrstva vstupuje jemne, bez narušenia pôvodného charakteru. Zachované murivo je doplnené nerušivými, ľahkými, rozoberateľnými prvkami, ktoré možno kedykoľvek premiestniť alebo úplne odstrániť.
Dôležitou súčasťou je práca s atmosférou a identitou – kombinácia základných dostupných materiálov, akcentovej červenej farebnej dýhy a umeleckých zásahov odkazujúcich na históriu a súčasnosť miesta. Bašta tak prestáva byť nemou pamiatkou – stáva sa nástrojom, ktorý sa prispôsobí tomu, kto vstúpi, a čo chce práve teraz uskutočniť. Je to priestor, ktorý nestavia hotové odpovede, ale kladie otvorené otázky.
