Do projektu sme vstupovali vo fáze holopriestoru, kedy z pôvodných charakteristických prvkov historického objektu ostali v interiéri iba polkruhové okná a subtílne tiahlové stĺpy podopierajúce oblúkovú strechu. Zvyšok priestoru bol doplnený o klasickú kancelársku schému zdvojených podláh, bielych omietok a pevne osadeného hygienického boxu, Rozhodli sme sa návrh oprostiť o akúkoľvek dekoráciu a riešiť len najnutnejšie funkčné prvky potrebné pre pobyt v priestore, s využitím všetkých predošlých nánosov stavebnej činnosti. Neplytvať materiálom, ľudskou prácou a energiou. Zamerali sme sa na precízne riešenie každého funkčného a technického prvku, ktorý vkladáme. Vyzdvihli sme v priestore hlavne nemenné kvality stavby, okná a tiahlové stĺpy a nami vkladané prvky ponechávame ako dočasnú kulisu dočasnej funkcie. Priestor sa stáva akýmsi whiteboxom pre variabilné využitie, ktorý može byť neskôr bytom, galériou, kanceláriou, a to bez nutnosti výrazných stavebných zásahov. Dispozícia je definovaná ústredným skleneným boxom a priebežnou sklenenou stenou. Box so zasadacími miestnosťami delí priestor na intímnejšie pracovné a spoločenské zóny, pričom svojou priehľadnosťou priestor nerozdeľuje. Okolo boxu sa odohráva život v kancelárií, okrem pracovných stolov je charakteristickým prvkom malé loungové posedenie pri recepcii, či spoločný piknikový stôl s vinotékou a kuchynkou na spoločné stretávanie členov firmy. Výsledný interiér je zdanlivo jednoduchý, avšak s množstvom obhájiteľných interpretácií a presahom do mnohých odvetví mimo architektúry.