Dom – ateliér režiséra – mal poňať dostatočné množstvo ĺudi /10-12/– akoby úzku filmovú rodinu – *štáb*. Taký filmový basecamp v domácej atmosfére. Preto veľký stôl, pec s možnoťou vylihovania na nej, schody na palandu..., kuchynka za rohom. Palanda na odpadnutie po víne hned nad pecou – nad stolom hore pod strechou...ale debata môže napredovať ďalej. Film si prehrajú nad a na sofe, za ňou nika na spanie v hosťovskej.Kontakt so záhradou prepája vravu s exteriérom, zarámovaným pergolou. Izba pan režiséra je za rohom v prístavbe, ktorú sme našli v roztrasenom, trochu rozpadnutom stave s deravou strechou. Otvorili sme záklop stropu, pridali priestor pod sedlovou strechou izbe, aby získala výšku/ vzduch. Dom zvonka pôsobí nenápadne, fasádu sme riešili minimálne, pôvodná hrubozrnná omietka je len zcelená jemným náterom až lazúrou. V zásade je pôvodná až na nové perforácie do dvora. Strešná konštrukcia rovnako pôvodná a vzhľadom na ateliér a jeho využívanie študentami, či priateľmi sme neodolali otvorili spomínanú časť strechy nad centálnym priestorom.Tvarovanie strechy sme ponechali, menili len krytinu.Rekonštrukciu sme viedli veľmi racionálne, čo sa dalo zrecyklovať či zachovať ostalo na dome. Na pergolu prišlo neskôr. Dalo by sa povedať , že je scénická. Je to hra svetla a tieňa počas dńa. Niekedy je to plnotieň, inokedy šachovnica. Mení sa. Cieľom bolo získať tieň avšak nezobrať svetlo interiéru, zároveň chrániť početné osadenstvo na terase pred dažďom. Časom po nej porastie fazula , vinič, platanu sme nechali voľné pole v rastri , aby mal dostatočný priestor na rast.