Bratislava sa dlhodobo rozvíjala iba na jednom brehu Dunaja, zatiaľ čo na petržalskej strane fungovala hospodárska krajina.

Návrh interpretuje tému koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva.

Projekt dbá na kultúrnu relevantnosť, ekonomickú dostupnosť, sociálnu udržateľnosť a environmentálnu zodpovednosť. Zaoberá sa možnosťami komunity a vplyvu jednotlivca v prospech verejnosti. Hľadá spôsob, akým sa ľudia môžu spojiť v produktívnej symbióze, aby posunuli našu súčasnú trajektóriu smerom k udržateľnej budúcnosti.

Motiváciou projektu bolo preskúmať pozíciu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom, v koexistencií s nájomným bývaním.

Architektúra? Plánovaná aj neplánovaná, forma z vonka mestská, z vnútra tak trochu vidiecka a neokochaná, kolážovitá s trochou naivity, v zmysle drobných protipólov.

Na prízemí nič neskrývajúca, úprimná, transparentná. Z ulice aj z vnútrobloku vidieť čo sa deje vo vnútri. Naopak, ak je obyvateľ v dielni či práčovni, vidí čo sa deje v záhradkách alebo chovných skleníkoch.

Vnútorný dvor prístupný aj verejnosti, avšak charakterovo zámerne privátny. Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, medzi racionálnym a romantickým. Z vnútra preto možno sledovať pohyb obyvateľov po pavlači.

Na vyšších podlažiach sa nachádzajú byty prístupné z akýchsi medzi-priestorov. Je to priestor naviac, zimný skleník, predĺžená obývacia izba, či pracovňa.

Schodiskový priestor je rozšírený natoľko, aby si ho obyvatelia vedeli zabývať, aby mali možnosť vyložiť si sem svoj jedálenský či pingpongový stôl, alebo len odparkovať bicykel.

Projekt pracuje v kontexte obytného bloku, avšak ako manifest pre väčšiu mierku. Poľnohospodársky blok využíva ekologické formy energetického zisku. Využíva zrážkovú vodu a biomasu vyprodukovanú v rámci dvora.