Autorský popis
Návrh centra predstavuje nový spôsob terapie pod odborným vedením v srdci prírody. Priestor je venovaný práve ľuďom, konkrétne ženám, ktoré pocit svojej jedinečnosti stratili následkom dlhodobého psychického, ale aj fyzického týrania.
V dnešnej dobe existuje mnoho azylových domov, avšak takmer žiadny z nich nespĺňa estetické požiadavky, ktoré sú tak dôležité pre dosiahnutie fyzickej ale aj psychickej pohody človeka.
Koncept je vložený do architektúry opusteného kostola v Zemianskych Kostoľanoch s rozlohou 190 m².
Úlohou dispozície je podporovať interakciu medzi účastníkmi, poskytovať bezpečie a priestor na regeneráciu počas denných pobytov, ale má zároveň aj edukačný charakter.
Priestor chóru bol využitý pre pracovnú terapiu formou šitia a úpravy oblečenia, ktoré je následne možné vziať si so sebou.
Centrálnym prvkom lode je kuchynská časť, kde prebieha skupinová terapia. Práve jedlo a jeho spoločná príprava predstavuje prostriedok, ktorý podvedome podnecuje komunikáciu a zbližuje ľudí.
Keďže centrum je určenie aj pre matky s deťmi, nájdeme tu tiež detský kútik disponujúci hračkami a knižnicou, kde môžu tráviť čas aj tí najmenší.
Okrem spoločných priestorov bolo cieľom vytvoriť aj zónu pre súkromný rozhovor vo dvojici. Ten prebieha v priestore veže, ktorej strecha je presklená a na stenách sú znázornené schody symbolizujúce vzostup z pomyselného dna, na ktorom sa títo ľudia ocitli.
Priestor je ponechaný v neutrálnych farbách a jediný akcent predstavujú farebné sklá, ktorých transparentnosť, krehkosť, no zároveň farebná jemnosť metaforicky odkazujú na ľudské vlastnosti.
Sanitárna zóna, úložný priestor a technická miestnosť sú riešené v časti pod chórom. Kapacita priestoru je 10 osôb vrátane personálu.
