Elektrický anjel je hra o troch mladých ľuďoch bez rešpektu k autoritám a hodnotám. Nevedia na koho sa majú obrátiť, ku komu vzhliadať a ako žiť v dnešnom zvrátenom svete plnom televíznych stupidít, v bezútešnom rodinnom prostredí a tak sa rozhodnú spáchať samovraždu v hotelovej izbe.
Príbeh je založený na kontrastoch. Hra je chladná a krutá ale ukazuje aj určitú nepravdu, zveličenie, prikrášlenie. A také je aj scénografické riešenie.
Scéna prezentuje hotelovú izbu ako pravdu reality ktorú sa častokrát snažíme odprezentovať lepšiu ako v skutočnosti je. Javisko je od zvyšku kotolne oddelené čiernou priestorovou konštrukciou z uzavretých profilov, ktorá definuje izbu. Konštrukcia je navrhnutá pozdĺž jednej z dlhších stien kotolne. Tento priestor je následne náznakovo priečne delený na časti hotelovej izby ako kúpeľňa, spacia časť a oddychová zóna s TV. Do konštrukcie sú integrované existujúce prvky kotolne a to dve staré pece a konštrukcia platformy umiestnená o 3 metre vyššie ako podlaha kotolne. Špecifiká kotolne sú plnohodnotnou súčasťou scény, sú priznané a plnia rôzne funkcie. V návrhu je použitých 5 prvkov ktoré sú v kontraste s charakterom kotolne a zároveň vytvárajú charakter hotela : veľký krištáľový luster, orientálny koberec, vaňa na zlatých nožičkách, zlatý rám obrazu a zlatočervené stoličky. Povrchy kotolne sa tiež v plnej miere priznávajú a tak podporujú ideu hotelovej izby ktorá je na prvý pohľad luxusná avšak reálne je vybývaná a poznačená nielen časom.
Pri tomto projekte sa nejednalo len o scénografické poňatie javiska aj o priestorové riešenie, tvarovanie a usporiadanie hľadiska voči javisku. Zvolené dispozičné riešenie zabezpečuje sedenie divákov len v štyroch radoch a tak sú viac vtiahnutý do deja - sú viac jeho súčasťou.