Autorský popis
Zenový majster Oleg Šuk, bol nesmierne talentovaný, pracovitý a všestranný človek, no doteraz o ňom ako o abstraktnom maliarovi takmer nikto nič nevedel.
Celý život hľadal odpovede na hlbšie otázky. Maľoval otázniky či základné geometrické útvary, ktorými sa snažil odpovedať na to, aký zmysel má ľudský život.
Výstava MUŽ, DOM A ČLN je prvou výberovou retrospektívnou výstavou Olega Šuka, jeho post-minimalistických malieb z posledných desiatich rokov vrátane posledného cyklu, ktorý robil v nemocnici krátko pred smrťou. Mnohé z malieb neboli nikdy alebo nestihli byť vystavené, iné boli predstavené v rámci roztrúsených autorských výstav na rôznych miestach bez dodatočnej kontextualizácie.
Architektúra výstavy pracuje s rovnakým tvaroslovým ako používa autor vo svojich obrazoch.
Nosnými prvkami riešenia sú:
*Biela kocka s vystavenými dielami a bielou podlahou ako filter, ktorým musí prejsť každý návštevník
*Na podlahe čiarou symbolicky naznačený obvod lode - motív, ktorý Oleg Šuk s obľubou maľoval
*Pozlátené oblúky, ďalší filter, symbol materiálneho sveta a priamy odkaz na vystavné dielo
*Biele závesy s bavlneného zamatu, vizuálna a zvuková bariéra oddeľujúca diváka od reálneho sveta
Výsledkom je veľmi jednoduchý priestor zbavený zbytočných detailov. Výstava tak pripomína priestor „white cube“, teda priestor bielej „ideálnej“ galerijnej kocky, čo súvisí so kurátorským zámerom etablovať Olega Šuka ako súčasného vizuálneho umelca. Zároveň však tento doslova asketický priestor umožňuje ešte jednu, ale zásadnú vec – nerušene sa sústrediť na diela.
Author Description
Zen master Oleg Šuk was an extremely talented, hardworking and versatile person, but until now almost no one knew anything about him as an abstract painter.
All his life he was searching for answers to deeper questions. He painted question marks or basic geometric shapes that tried to answer the question of the meaning of human life.
The exhibition MAN, HOUSE AND SHIP is the first selected retrospective exhibition of Oleg Šuk's post-minimalist paintings from the last ten years, including the last series he made in the hospital shortly before his death. Many of the paintings have never been exhibited or have not had time to be exhibited, others have been presented in scattered solo exhibitions in various locations without additional contextualization.
The architecture of the exhibition works with the same morphology used by the artist in his paintings.
The supporting elements of the design are:
* A white cube with the exhibited works and a white floor as a filter through which every visitor must pass
*On the floor, a line symbolically indicates the perimeter of the ship - a motif that Oleg Šuk was fond of painting
*Gilded arches, another filter, symbol of the material world and a direct reference to the work on display
*White curtains with cotton velvet, a visual and sound barrier separating the viewer from the real world
The result is a very simple space devoid of unnecessary details. The exhibition thus resembles a "white cube" space, i.e. the space of a white "ideal" gallery cube, which is related to the curatorial intention to establish Oleg Shuko as a contemporary visual artist. At the same time, however, this literally ascetic space allows for one more, but essential thing - to concentrate on the works undisturbed.
