IIDABA- Institute of Interior Design and Architecture Bratislava načrtáva koncept vzdelávacej inštitúcie v srdci Bratislavy na výnimočnom mieste plnom histórie.
S rastúcim významom “form-giving-u“ spojeného s ľudským bytím, tento projekt predstavuje stelesnenie rastu, porozumenia, kreativity, inovácie a profesionality, ktoré sú v hlavnom meste Slovenska tak potrebné. Tým, že študentom je poskytnutý zmysluplný program a priestory, ktoré sú praktické a inšpiratívne s dôrazom na introspekciu, IIDABA sa stáva priestorom, z ktorého študenti nechcú utekať, ale v ktorom prosperujú.
Jej dizajn plynulo spája ergonómiu, contemporary estetiku a kreativitu, čo umožňuje študentom aj profesorom otvoriť myseľ.
Inštitúcia ponúka priestory, kde sa ľudia stretávajú, zdieľajú, rastú spolu a hlavne získavajú vedomosti. Tam, kde sa forma a funkcia spájajú a rovnováha, pokoj a váženie si histórie ako dedičstva sa stretávajú v priestore, krásne mysle môžu rásť, tvoriť a ovplyvňovať.
Nachádzame sa v budove bývalej rafinérie Apollo, ktorá zohráva významnú úlohu v priemyselnej histórii mesta ako jeden z najväčších podnikov na spracovanie ropy. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944, bolo 80% rafinérie zničenej bombardovaním spojeneckých síl a túto tragédiu neprežilo 74 zamestnancov Apolky.
Konceptom sa stáva čas. Moment, kedy sa minulosť a budúcnosť spájajú v prítomnosti. S touto prítomnosťou, tu a teraz, môžeme nádherne tvarovať a tvoriť. Nie je dôležité sa len naučiť zručnosť, ale aj túžiť po pochopení seba samého, aby sa maximalizácia ľudského potenciálu zvýšila a tvorenie s hodnotou sa v IIDABA stalo novým “normálom“. Nenápadné prelínanie týchto aspektov a hranie sa s otázkou vzdelávania niekde na týchto hraniciach, je kľúčovým prvkom na ceste k profesii interiérového dizajnéra či architekta. Témami sú pominuteľnosť, hrana a introspekcia, ktoré prinášajú do priestoru špecifický tvar ako symbol.
Orientácia v menšej budove je náročná a vyžaduje starostlivé plánovanie, aby každý aspekt funkčnosti školy dával zmysel. Napriek tomu som v priestoroch 2 200 m² interiéru a 4 830 m² exteriéru našla potrebnú flexibilitu na začlenenie všetkých funkcií pre IIDABU. Držaním sa štruktúrovaného rozloženia mriežky som previedla koncepčné témy do priestorového usporiadania so silným zameraním na optimalizáciu ideálnej koncepčnej skúsenosti užívateľa cez minulosť, súčasnosť a budúcnosť.
Základné materiály, ktoré som zvolila, súvisia s históriou budovy a jej industrializmom- betón, kovy, sklo, hlinené sivé omietky ako náhrada za cementové pre ich ekologickosť, priedušnosť a reguláciu vlhkosti, ale aj smrekové drevo pre jeho dostupnosť v danej dobe. Táto základná materiálová formula je prepojená aj s konceptom ako takým. Práca s 3 časovými úsekmi konceptu, mi umožnila vniesť do každej konkrétnej oblasti budovy jeden materiál daného obdobia navyše. Tým sa stal farebný akryl ako symbol pre minulosť, korok pre súčasnosť a metóda 3D tlače pre budúcnosť.
Prítomná je aj led svetelná entita desaturovanej červenej, ktorá poukazuje na tragédiu z 1944 a stáva sa jej symbolom a prechádza všetkými „časovými úsekmi“, ktoré tým spája v určitej trajektórii.
Vrámci priestorovej distribúcie bolo vytvorené a využité 1PP a prepojené s exteriérom, vďaka ktorému sa do tejto časti budovy dostalo svetlo. Exteriér s plochou cez 4 800m2 bol využitý na trávenie voľného času v zeleni, na menšie sedenie pre školskú kaviareň a vonkajšiu exhibíciu študentských projektov, ktorá užívateľov vedie k amfiteátru.
